"To je niekedy problém našej viery, že ju odtrhávame od života, že vnímame náš život len v tom, čím si môžeme poslúžiť a zabúdame, že dozrievame v láske aj tým, čím druhému umožníme, aby prišiel k nám. Teda aj pasívna láska. Nielen tá aktivita.
Keď som svojho času mal dosť závažnú nehodu a nemohol som sa hýbať, zrazu som ja ako muž aj kňaz zistil, že môj život už nie je o tom, ako môžem prísť za druhými, ale že som odkázaný na pomoc druhých. A v tej bezmocnosti som sa cítil zhrozený - nevedel som ísť na toaletu, nevedel som sa obliecť ...
Uvedomil som si, že miera mojej osobnosti nie je len v tom, ako som ja aktívny, ale ako dokážem aj pasívne prijímať lásku druhých. A dovoliť im, aby mi poslúžili. To je veľmi ťažké.
Ale aj táto pasívna láska je súčasťou lásky. Aj v milovaní muža a ženy, je aktivita a pasivita. A tá pasivita nie je len nejaká odovzdanosť. Vzdávať sa svojich predstáv je veľmi ťažké. Ja som sa musel vzdať tej predstavy o sebe už vtedy - som mal len štyridsať rokov. A patrí to aj k starobe. Život sám nás vychováva aj k pasívnej láske. Dovoliť druhým, aby prišli."
Uvedomil som si, že miera mojej osobnosti nie je len v tom, ako som ja aktívny, ale ako dokážem aj pasívne prijímať lásku druhých. A dovoliť im, aby mi poslúžili. To je veľmi ťažké.
Ale aj táto pasívna láska je súčasťou lásky. Aj v milovaní muža a ženy, je aktivita a pasivita. A tá pasivita nie je len nejaká odovzdanosť. Vzdávať sa svojich predstáv je veľmi ťažké. Ja som sa musel vzdať tej predstavy o sebe už vtedy - som mal len štyridsať rokov. A patrí to aj k starobe. Život sám nás vychováva aj k pasívnej láske. Dovoliť druhým, aby prišli."