"Nehovorí sa o sterilite nášho srdce. Lebo máme všetci tú skúsenosť, že keď ponúkneme svoje srdce, môže to aj zabolieť. Sami cítite, ako keby sa vám niektoré vzťahy nevyplatili. Možno po nejakom čase poviete, prečo som to spravil/a... A tá bolesť je vždy veľká. Ale napriek tomu, toto blahoslavenstvo nás nechce učiť nejakej sterilnosti - nehovorí blahoslavení sterilného srdca. Nehovorí ani o tom, že raz máme predstúpiť pred Pána a mať čisté ruky. Nevinné ruky, nie čisté.
Keď sa pozrieme do Písma, je to také zvláštne... Písmo ako keby dávalo do popredia tých, ktorí milovali veľmi. Aj keď pritom zhrešili. Ale veľmi milovali. Narozdieľ od tých, ktorí nemilovali. Žili len spravodlivo, prísne, tvrdo. Ježiš vyčíta práve farizejom, že nemajú štipky súcitu. Že z poriadku urobili svojho Boha. A keď sa stretne Ježiš so ženou, ktorá spáchala hriech, prišla s ľútosťou, kľakla mu k nohám a farizej Šimon s dešpektom, že čo tá tu robí, veď je hriešnica, Ježiš povie, Šimon, ona veľmi milovala. Možno aj to preháňala, ako ponúkala zas a zas svoje srdce, ale veľmi milovala.
A kto veľa miluje, tomu sa viacej odpúšťa. Pozri, veď jej to je ľúto."