"Áno, jeden by povedal - je to 2000 rokov, čo my máme s tým, my sme nekričali, jeho krv na nás a naše deti. Ale my všetci sme tvárou v tvár Krista. Tvárou v tvár kríži. A tak musíme uvažovať, ako vlastne žijeme svoj život, čo spôsobujeme, čo prinášame, pretože práve Kristus je poznaním, že tam až môžem zájsť. Že sa nám to nepodarí, že sme doposiaľ nikoho nezabili, že nesmilníme denodenne, no chvaľabohu. Ale čo keby k tomu bola príležitosť, čo keby boli podmienky? Aj z jednoduchých, skromných ľudí urobila príležitosť beštie, hocikto vedel byť bachárom v Osvienčime. To je jedna strana kríža.
Tá druhá strana kríža, že napriek tomu, že sme zabili Boha, nám bolo odpustené. Otče, odpusť im, nevedia čo robia. Ja ich mám rád. Nechaj to tak. On ako keby Ježiša vypočul. Ako chlap som dobre narástol, a tak sa sám seba pýtam, prečo Boh proti nám nepoužil tú svoju silu. Keby boli dnes Templári, išiel by som k nim. Ale neprežili. A Boh? Keby naozaj chcel dotlačiť ľudí na kolená, tak to spraví. Dokázal by ich zničiť. Neurobil to. Nepochopiteľná láska. Tou nás chce Boh zmeniť, nie silou. Ľudské srdcia mení láska. Ak chcete, aby vás niekto miloval, donútite ho? Nie. Láska sa nedá vytvoriť násilím."
(Róbert Bezák - Redemptoristické misie 2006)