Login:
Heslo:
 
Reklama: Bezpečnostní schránka Co to je bezpečnostní schránka.
„Sme s Vami.“
Hledat

List Bezákovi

Drahý otec Róbert,

Zatiaľ čo Stanislav Zvolenský sa krútil ako had na tlačovej konferencii, kde sa nezmohol na viac, ako mávať listom od pápeža, blúdil som ulicami Trnavy a myslel na Vás. Blížila sa tohtoročná Novéna a mne bolo smútno. Smútno, že Vás tam tentoraz neuvidím. Že nemôžete prísť ani ako hosť. Podať nám ruky. Dať nám požehnanie. Ísť s našimi deťmi lampionový sprievod. Tuším na Lumene ste kedysi povedali, že Ježiš nikdy nikoho neposlal preč. A vás vyhnali ako zločinca.

Viete, len tri razy som plakal pri kázni. Ako malé hladné dieťatko, ktorému bolo zaťažko sedieť na tvrdej kostolnej lavici, pri svojej svadbe – a pri Vašej kázni na Novéne 2011. Stáli ste tvárou k Márii, chrbtom ku nám a prihovárali ste sa jej ako svojej mamičke. Usmieval som sa vtedy a slzy mi tiekli po tvári.

Zomrela mi mamička mesiac pred tým. Žena, ktorá ma nosila s láskou v lone napriek zlobe všetkých, ktorá ma bez otca v ťažkostiach vychovala a odmala pestovala vo mne dar viery. Niekedy som ju ľutoval. Keď sa vrátila z práce, aby mohla nastúpiť na druhú zmenu, varila večeru a popritom vysvetlovala rovnice. Nikdy som nedokál pochopiť, že by mohla tak šťastná. A predsa bola. Keď som sa ako malý chlapec zobudil a videl jej pokojnú tvár, ako sa na mňa pozerá, cítil jej drobnú, zodratú ruku, ako ma hladká po čele, mala v očiach slzy šťastia.

S jej smrťou som sa nevedel zmieriť. Na Novénu som ani ísť nechcel. Vyslal som ženu a deti, sám som sa zatvoril doma a išiel spať. Hej, spať, lebo keď človek spí, bolesť necíti. No nezabral som. Tak som išiel von na prechádzku. Bola už zima, z úst mi vychádzal dym. Už neviem, ako som sa dostal do katedrály. Stál som úplne v zadu, ani som Vás nevidel – ale počul.

Nie som mystik, neviem opísať tú úžasnú krásu, ktorú ste vo mne svojím príhovorom vyvolali. Taký príliv šťastia, lásky a pokoja. Z katedrály som odchádzal ako nový človek. Nehľadal som ženu ani deti, musel som ten pocit spracuvať. Kráčal som Trnavou vyrovnaný so všetkými bolesťami. Tak šťastný a uvoľnený...

Stretol som ľudí, ktorí sa po omši tiež vracali domov. Všetci mali na tvári pokoj a úsmev. Vy ste rozdávali lásku, smiech a milosrdenstvo plnými hrsťami. Doma čakali moje deti, ktoré chápali každé slovo Vašej kázne a pýtali sa na podrobnosti. Tak presne takto si predstavujem živú vieru.

Ďakujem zo srdca.

PS: Snáď mi Pán odpustí, že na tohtoročnej Novéne deti zasa spokojne spali a ja obdivoval chrám.

Modlili sme sa až potom – pri prechádzke po Trnave. .

Tak ako ste nás to učili – úprimne a od srdca, bez pátosu a barokných kudrliniek.

Ďakujeme za všetko"

 


 

Komentáře

 
© robertbezak.netstranky.sk - vytvořte si také své webové stránky zdarma, reklama PC fórum